(469 - 399 pred naším letopočtom)
"Kto chce hýbať svetom, musí pohnúť najskôr sám sebou."
"Skutočná múdrosť je poznanie vlastnej nevedomosti."
Stojí na začiatku zlatého veku starogréckej filozofie a ovplyvňuje celé ďalšie dejiny myslenia.
Na rozdiel od svojich súčasníkov, sofistov, nepopieral možnosť skutočného poznania pravdy a dobra, vedel však, že nám nie sú bezprostredne dané. Že treba veľkú námahu na to, aby sme sa ich poznaniu a naplneniu aspoň priblížili.
Spôsobom ako sa k pravde dopracovať, bol podľa Sokrata dialóg.
Najskôr, v prvej fáze otrasie sebaistotu povrchného rozumu, ktorý nekriticky prijíma určitý obsah pojmov. Potom, v druhej fáze, vedie tento rozum, aby sa ponamáhal sám v sebe objaviť správne odpovede na danú otázku. V tejto fáze Sokrates svojmu spoludebatérovi nepodsúva vlastné názory, ale núti ho k sebapoznaniu. To je k tomu, aby sám zo seba vyťažil správne odpovede. Celý proces sa končí tzv. definíciou. Sokratov spoludebatér sám od seba formuluje vecne i logicky správny obsah diskutovaného pojmu... a Sokrates mu pritakáva: „Vidíš, veď ja som vedel, že ty to vieš. A ty si si neveril."
pripravili: prof. Milan Zigo a Marta Balážová; číta Štefan Bučko
Sokrates
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
