Slovník "V"

Veselohra a Komédia

Je popri tragédii druhým hlavným žánrom drámy. Zobrazuje sa v nej smiešnosť, komickosť a nezmyselnosť niektorých stránok ľudského života. Ostrie jej humoru je zacielené na negatívne črty ľudských charakterov alebo na záporné javy spoločenského života. Staršie komédie bývali väčšinou veršované. Komédia vznikla v antickom Grécku. Pôvod má v bujných karnevalových sprievodoch na počesť boha Dionýza. Názov „komédia“ v preklade znamená spev veselého sprievodu. Literárnu podobu dal komédii grécky autor Aristofanes. Už v antike zaznamenala komédia mnohé zmeny, takže možno hovoriť o troch vývinových štádiách - o období starej, strednej a novej antickej gréckej komédie. Menili sa predovšetkým témy. Kým stará komédia mala predovšetkým politický ráz, stredná a nová komédia politické témy postupne opúšťala a orientovala sa na zobrazovanie domáceho života, lásky a rodinných vzťahov. Popri oficiálnej komédii, spojenej svojim pôvodom s náboženským kultom, existovala v starom Grécku aj neoficiálna ľudová veselohra. Herci v nej vystupovali bez masiek, hrávali aj ženy. Stvárňovali veselé až bujaré improvizované príhody. Do vývinu komédie zasiahli aj rímski autori - najmä Plautus a Terentius. (3. - 2. stor. pred naším letopočtom) Vývin európskej komédie významne ovplyvnili v Španielsku Lepe de Vega (16. - 17. stor.), v Anglicku Shakespeare (16. - 17. stor.). Klasicistickú komédiu vo Francúzsku predstavuje predovšetkým Moliére (17. stor.) Svetovú slávu si v 19. stor. získala Gogoľova komédia Revízor.
Veselohra je označenie pre novodobú komédiu. Hoci na ňu bezprostredne nadviazala, nevystriedala ju, lebo obidva žánre žijú vedľa seba. Veselohra sa zakladá na humore, ktorý sa realizuje prostredníctvom žartu a situačnej komiky. V komédii sa postavy tvária vážne, ale ich činy sú malicherné a smiešne. Niekedy sa veselohra vysvetľuje ako miernejšia komédia. V slovenskom dramatickom umení sa tomuto žánru venovali Ján Chalúpka (Kocúrkovo), Ján Palárik (Dobrodružstvo pri obžinkoch, Inkognito), J.G. Tajovský (Ženský zákon), Ivan Stodola (Jožko Púčik a jeho kariéra, Čaj u pána senátora), F. Urbánek (Strídža spod hája) a ďalší.
Osobitným druhom komédie je fraška - vyznačuje sa hrubšou komickosťou, nepravdepodobnosťou situácií a zápletiek. Zaujímavý je jazyk Aristofanovych komédií. Je bohatý na výrazy, prevzaté z rôznych oblastí života aj vytvorené básnikom pre danú situáciu. Takto vedľa výrazov vysokého štýlu, veľakrát komicky skreslených, stoja výrazy predavačov, prostitútok, vojakov, novotvary, zdrobneniny. Zvukomalebne vystihol spev vtákov, kŕkanie žiab, výslovnosť cudzincov a podobne.