(1643 - 1727)
"Ak som videl ďalej, bolo to preto, že som stál na pleciach obrov."
Sformuloval tri základné zákony mechaniky: zákon zotrvačnosti, zákon sily a zákon akcie a reakcie. Úsilie o jednotný a ucelený výklad prírody korunoval sformulovaním zákona všeobecnej gravitácie. Urobil tak v spise „Matematické princípy prírodnej filozofie", ktorého univerzálnu platnosť vyvrátil až Albert Einstein. Toto vyvrátenie však vôbec nespochybnilo platnosť zákonov klasickej mechaniky vo svete bežných rozmerov a rýchlostí, teda vo svete našej každodennej skúsenosti.
V diele „princípy" Newton napísal, že zákon všeobecnej gravitácie vysvetľuje, prečo si systém sveta zachováva stály pohyb „po počiatočnom impulze, ktorým ho Boh uviedol do pohybu". Tým, iste nechtiac, Newton zredukoval Boha na prvého hýbateľa - nie už v aristotelovskom, ale v mechanistickom zmysle. I tu sa dá vysledovať jeden z vrcholov úsilia novovekej vedy o osamostatnenie od filozofie.
Paradoxne sa Newtonova fyzika stala výdatným arzenálom filozofov a ďalších mysliteľov, ktorí sa pričinili o zosvetštenie obrazu sveta.
pripravili: prof. Milan Zigo a Marta Balážová; číta Štefan Bučko
Isaac Newton
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
