(4 pred naším letopočtom - 65 nášho letopočtu)
"Správaj sa k podriadeným tak, ako chceš, aby sa nadriadený správal k tebe."
"Ak sa dokáže človek zasmiať sám sebe, neprestane sa smiať po celý život."
"Vedieť, kedy byť ticho a kedy nie, to je veľká vec."
"Mýliť sa je ľudské."
Prvý veľký predstaviteľ stoickej školy v Ríme.
Princíp vládnuci svetu nazýva Seneca najdokonalejším rozumom. Dianie, ktoré tento rozum riadi je nevyhnutné a ľudia ho nazývajú osudom.
Hoci ľudia nemôžu osud zmeniť, môžu sa proti nemu obrniť. Tým, že uvážia všetko, čo sa môže stať, posilnia svojho ducha. Ak však je osud neznesiteľný, Seneca sa neodvracia ani do možnosti dobrovoľného odchodu: „pred zlým životom treba dať prednosť smrti."
Ľudia by sa k neistému svetu, v ktorom žijú nemali upínať, ale ani sa ho zriekať Správnou cestou je hľadanie dobra a vyrovnanosti. A takým dobrom je duch - boh, boh hosťujúci v ľudskom tele. Tohto boha má v sebe šľachtic i otrok. Tvrdenie, že otrok i pán sú si pred osudom a bohom rovní už mala blízko k myšlienkam vznikajúceho kresťanstva.
pripravili: prof. Milan Zigo a Marta Balážová; číta Štefan Bučko
Seneca Lucius Aeneus
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
