(121 - 180)
"Stále si uvedomuj, kto sú tí, ktorých uznanie chceš získať."
Filozof (stoik) na tróne.
Zdôrazňuje zaradenosť ľudského jedinca do prírodného poriadku, ktorý chápe ako mohutný organizmus ... na svete sa nemôže prihodiť nič, čo nie je v zhode s prirodzenosťou vesmíru."
Podobne ako všetci stoici vyzýva uchýliť sa k sebe samému, do svojho vnútra... „nikde sa totiž človek neuchýli ani pokojnejšie ani s menšími ťažkosťami ako k svojej duši... za pohodlie nepovažujem nič iné ako duševnú vyrovnanosť (ataraxiu)." Uchýliť sa k sebe znamená, uchýliť sa k rozumovej zložke bytosti, ktorá súzvučí s univerzálnym rozumom.
Životný pocit - stoika - o rozhodujúcej úlohe osudu je všadeprítomný. Východiskom a jediným rozumným záverom z tejto ponurej predstavy je: „Neži tak, ako keby si chcel žiť desaťtisíc rokov. Nevyhnutná smrť visí nad tebou, a preto sa staň dobrým, bezúhonným, vznešeným, prirodzeným, aby si si obľúbil spravodlivosť, zbožnosť, láskavosť... kým žiješ, dokiaľ je to ešte možné."... a všetkým nám pripomína: „Je hanebné, ak v živote, v ktorom ti telo nepociťuje únavu, unaví sa ti najprv duša."
pripravili: prof. Milan Zigo a Marta Balážová; číta Štefan Bučko
Marcus Aurelius
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
