(cca 980 - 1037)
"Keď priateľ sa baví veselo s nepriateľom - takého priateľa nepotrebujem!"
Ako znalec Aristotela úzko spájal filozofické úvahy s prírodovedeckým bádaním a napokon aj s lekárskou praxou. (Ešte stáročia po smrti ho považovali za jednu z najväčších medicínskych autorít.)
Hoci Avicenna vychádza z Aristotela, zároveň ho prekračuje. Predovšetkým vo vzťahu látky a formy. Forma podľa neho nepristupuje k látke zvonka, ale je s ňou spätá vnútorným tvorivým - hybným princípom (bohom). Z teologického hľadiska to znamená významný prejav panteizmu, teda názoru, podľa ktorého Boh a svet navzájom splývajú.
pripravili: prof. Milan Zigo a Marta Balážová; číta Štefan Bučko
Avicenna Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
