(1193 - 1280)
"Kto nevie mlčať, toho nepriateľ ľahko premôže."
Vytýčil si cieľ sprístupniť celú Aristotelovu filozofiu (nielen útržky) a využiť ju na podporu kresťanskej teológie.
Albertov aktívny záujem o výklad prírody ho aj v ústrednej filozofickej otázke scholastiky - v otázke univerzálií - priviedol k veľmi vyváženému stanovisko. Išlo o otázku, či univerzálie, teda všeobecné pojmy sú reálne, alebo či sú to len mená a reálnymi sú konkrétne jednotliviny.
Albert tvrdí, že univerzálie jestvujú trojako:
pred vecami
- v Božej mysli ako čisté možnosti,
vo veciach
ako ich podstaty a
po veciach
ako všeobecné pojmy. Toto stanovisko sa označuje ako umiernený realizmus, na ňom budoval a ďalej ho spresňoval Tomáš Akvinský.
pripravili: prof. Milan Zigo a Marta Balážová; číta Štefan Bučko
Albert Veľký
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.