(1462 - 1526)
Mal odvahu chápať Aristotela inak, než ako ho vykladala oficiálna scholastika.
A týkalo sa to aj sporu ohľadne smrteľnosti, či nesmrteľnosti duše.
Podľa Pomponazziho je duša - ako všetko, čo vzniklo a musí podľa prírodného zákona zaniknúť - teda smrteľná. Lenže, upozorňuje Pomponazzi, „...naša rozumová duša, náš intelekt, tým, že vytvára poznatky o prírode, vesmíre, jeho zákonitostiach, sa istým spôsobom podieľa na univerzálnom poznaní, ktoré má nepochybne duchovnú povahu. V dôsledku toho ju možno považovať za nesmrteľnú. Totiž tak, že nesmrteľnosť sa nevzťahuje na samu individuálnu dušu, ale na jej výkony..."
Zároveň však Pomponazzi často uvádza aj odlišný, priam protikladný názor náboženstva a ako veriaci mu dáva otvorene prednosť: „... mne stačí, že svätý Augustín, ktorý zaváži väčšmi ako Platón a Aristoteles, veril v nesmrteľnosť. K tej viere sa pripájam aj ja."
pripravili: prof. Milan Zigo a Marta Balážová; číta Štefan Bučko
Pietro Pomponazzi
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
