(1548 - 1600)
"Upáliť neznamená vyvrátiť."
"Ignorancia a arogancia sú nerozlučné sestry."
Bruno proti aristotelovskému a teda scholastickému - dualizmu látky a formy, možnosti a skutočnosti, pasivity a aktivity, stavia princíp založený na uznaní hmoty ako jedinej substancie, ktorej je vlastný pohyb, ktorá nemôže byť beztvará, ale je ustavičným uskutočňovaním sa jej rôznych potencií. Všetky formy pochádzajú z hmoty... Hmota je, podľa neho, „bezpríčinnou príčinou". Tým zaniká potreba Boha nielen ako prvého hýbateľa, ale aj ako stvoriteľa. Boh je rozptýlený vo svete ako večný princíp, zákon bytia a diania.
Najvýznamnejším zdrojom novátorstva Brunovej filozofie však bola astronómia. Prijal heliocentrizmus a dospel k myšlienke o neohraničenosti vesmíru a o možnosti existencie mnohých svetov. „Je jedno nebo a tým je nekonečný priestor,... univerzálne prostredie,... v ktorom všetko prebieha. Sú tam nespočetné hviezdy, súhvezdia, slnká, zeme..." Vyslovil aj myšlienku, ktorou sa na pôde vedy začala zaoberať až kozmológia 20. storočia: „Aj hviezdy sa rodia a umierajú a nie je možné aby boli večné, ak sa menia a sú zložené z častí podliehajúcich zmene."
pripravili: prof. Milan Zigo a Marta Balážová; číta Štefan Bučko
Giordano Bruno
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
