(1568 - 1639)
"Bez učenia ani svätec nedokáže vyniesť správne úsudky."
Od počiatku sa zaujímal o filozofiu, pričom však prejavoval nechuť voči scholastike. Na rozdiel od iných renesančných filozofov si ho nezískali ani názory antických mysliteľov. Zaujala ho - hoci s výhradami - až renesančná prírodná filozofia. Uvedomoval si význam zámorských objavov i prevratný dosah technických vynálezov. Oprávnene usúdil, že zoči-voči tomu všetkému „je nevyhnutné vytvoriť aj nové učenie o prírode..." scholastické koncepcie už nestačia. Ak by sa v ich mene „zakázali rozličné snahy vo filozofii, nebola by objavená ani nová pologuľa, ani nové hviezdy, nevynašli by ani ďalekohľad, ani magnet, ani kníhtlač, ani delostrelectvo." Treba sa teda vyvarovať podozrievavosti voči novátorstvu a „nikomu sa nemajú zakazovať objavy".
Campanella sa do dejín európskeho myslenia zapísal predovšetkým ako tvorca jednej z prvých komunistických utópií. Jeho knižka „Slnečný štát" je víziou dokonalej spoločnosti bez existencie súkromného vlastníctva, v ktorom vidí príčinu zla. „Každý miluje iba peniaze a to je zdroj podvodov. Ľudia podchvíľou predávajú svoju vieru, lebo vedia, že peniaze sa tešia úcte a vládnu nad všetkým. Podrobili zisku vedu i náboženské kázne, zanedbali poľnohospodárstvo aj remeslá a stali sa otrokmi peňazí a boháčov."
pripravili: prof. Milan Zigo a Marta Balážová; číta Štefan Bučko
Tommaso Campanella
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
