(1646 - 1716)
"Milovať znamená v šťastí druhého nachádzať šťastie vlastné."
Posledný polyhistor. Popri filozofii, teológii, matematike a fyzike sa venoval aj biológii, vypracoval inžinierske návrhy pre bane a bol významným organizátorom vedeckého života.
Ako filozof bol Leibnitz dôsledným racionalistom. Na rozdiel od Descarta a jeho dualizmu (uznávajúceho 2 substancie - mysliacu a rozpriestranenú) i Spinozu - uznávajúceho jedinú substanciu (Boha, čiže prírodu) postavil Leibnitz pluralistické chápanie substancie (ktorých je podľa neho nekonečné množstvo a každá z nich je iná).
Z fyzikálneho hľadiska sú substancie (monády) silové centrá, vypĺňajúce aj tzv. „prázdny priestor". Touto myšlienkou sa Leibnitz významne posunul vo filozofii i vo fyzike od descartovského chápania vyplnenosti priestoru „hmotou". priestor predsa môže vyť vyplnený aj „silami" (to jest energiou) .
pripravili: prof. Milan Zigo a Marta Balážová; číta Štefan Bučko
Gottfried Wilhelm Leibnitz
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
