(1694 - 1778)
"Len tí, ktorí sa chcú robiť významnými, prenasledujú iných."
"Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to."
"Filozof postihnutých neľutuje, ale im pomáha."
V anglickom exile sa zoznámil s nešpekulatívnou empiristickou filozofiou, induktívnou vedou, s umierneným deistickým náboženstvom a zistil, že princíp tolerancie môže fungovať aj v politike a viesť k parlamentarizmu. Tieto poznatky spracoval v spise „Filozofické listy o Angličanoch", kde spojil silné stránky francúzskeho racionalizmu a skepticizmu s výdobytkami anglického empirického myslenia a politickej praxe. Položil tým základy typickej francúzskej osvietenskej filozofie.
Voltaire je skeptický v otázke existencie božej ako i v uznaní hmoty za jediný základ sveta. Zdôrazňuje potrebu skúsenosti v poznaní a zároveň čestnosti v konaní.... Čestnosť ako oporný pilier spoločnosti musí každý hľadať sám v sebe. „Tí, čo potrebujú pomoc náboženstva, aby boli počestní, sú poľutovaniahodní... Musia si odinakiaľ požičiavať to, čo má patriť k našej ľudskej prirodzenosti..."
Voltaire ako autor viacerých dejepisných diel formuluje i predstavu o novej oblasti filozofie - o filozofii dejín: Mojim predmetom sú dejiny ľudského ducha a nie rozsiahly výpočet bezvýznamných faktov. Nezaujímajú ma príbehy panovníkov, ale chcem sa dozvedieť, po akých stupňoch prechádzali ľudia od barbarstva k civilizácii."
pripravili: prof. Milan Zigo a Marta Balážová; číta Štefan Bučko
François-Marie Arouet Voltaire
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
