(1709 - 1751)
"Ľudské telo je stroj, ktorý sám naťahuje svoje pružiny, živý obraz nepretržitého pohybu."
Je vrcholným predstaviteľom tzv. lekárskej karteziánskej školy, predstaviteľ raného francúzskeho osvietenstva a materializmu.
Sledujúc svoje vlastné telo počas choroby prišiel tento filozof k záveru, že „duša závisí celou svojou podstatou na telesných orgánoch, s ktorými sa utvára, rastie i chradne. Patrí sa teda, aby bola účastná aj smrti."
La Metriého cieľom však nebolo redukovať človeka na stroj. Išlo mu o nešpekulatívnu, na vedeckom poznaní založenú odpoveď na psychofyzický problém. Keďže veda jeho obdobia bola mechanistická i jeho odpoveď bola taká.
„Pretože sa myslenie rozvíja súčasne s orgánmi, prečo by hmota, z ktorej sú orgány utvorené, nebola schopná mať trebárs aj výčitky svedomia, keď už nadobudla schopnosť pociťovať... Duša je len pojem, ktorý treba používať len na označenie toho, čo v nás myslí.
pripravili: prof. Milan Zigo a Marta Balážová; číta Štefan Bučko
Julien Offray de La Mettrie
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
