Keď Šeherezádu zastihlo ráno, zmĺkla a prestala rozprávať. Ale myseľ kráľa Šahríjára sa zamestnávala zvyškom toho príbehu. Tu, povedala Dínázá, sestre Šeherezáde: „Pri bohu, aké krásne je tvoje rozprávanie. Príjemné a nezvyčajné." „Čože je toto oproti tomu, o čom vám budem rozprávať v budúcu noc. Ak budem nažive a ak ma tu môj pán kráľ ponechá. Lebo to rozprávanie je ešte obdivuhodnejšie a nezvyčajnejšie než toto", riekla Šeherezáda...
Rámcová kompozícia Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
