Impulzom k básnickej tvorbe Jána Hollého bola antická poézia. Mnohých básnikov nielen poznal, ale aj preložil: zo starogréčtiny: prvý spev Homérovho eposu Ílias, Teokritovu idylu a štyri Tyrtaiove básne, z latinčiny: Ovidiove Listy heroín, 15 Horáciových ód a 2 epódy a kompletnú Vergiliovu Eneidu. Prekladmi si overoval, nakoľko je bernolákovčina schopná sprostredkovať vrcholné básnické diela Grékov a Rimanov. Podarilo sa mu to viac než dobre: jeho preklad Eneidy je kongeniálny a dosiaľ neprekonaný. Hovorí sa, že ho prerábal 15-krát, možno 16-krát. Aj preto Cena za umelecký preklad, ktorú každoročne udeľuje Literárny fond, nesie meno Jána Hollého. Ale najväčším testom novokodifikovaného jazyka bol epos Svätopluk. V Rádiu Devín počúvame tento literárny monument dvojjazyčne: v origináli recituje Ida Rapaičová, v preklade do súčasnej slovenčiny Peter Rúfus. V siedmom rozhovore budeme hovoriť o metrickom systéme, v ktorom Hollý Svätopluka napísal, aj o tom, akú podobu si vybrali prekladatelia Jozef Mihalkovič a Štefan Moravčík.
7. rozhovor: Preklad eposu
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
