Už sme niekoľkokrát v našom historickom slovníku - venovanom dejinám Osmanskej ríše respektíve neskoršieho Turecka - spomenuli, že 19. storočie bolo obdobím veľkých reforiem v tomto štáte ale aj vojenského súperenia, predovšetkým s Ruskom. Napríklad zámienkou krymskej vojny bol spor Ruska a Osmanskej ríše o to, kto bude chrániť chrám Božieho hrobu v Jeruzaleme a fakt, že Vysoká Porta odmietla ruskú požiadavku, že cár sa stane protektorom všetkých pravoslávnych veriacich v Osmanskej ríši. Spojencami Osmanov sa stali Anglicko a Francúzsko. Po takmer ročnom obliehaní padol Sevastopoľ a dôsledkom toho bola strata vplyvu Ruska v oblasti Čierneho mora a posilnenie postavenia Osmanského štátu. Lenže na Balkáne pokračovali emancipačné snahy a Rusko sa v priebehu dvoch desaťročí opäť stalo vážnym vojenským hráčom na Balkáne. Spolu s hosťom v štúdiu však budeme hovoriť aj o tom, čo to bol panosmanizmus, panislamizmus, pansunitizmus či panturkizmus a teda aj o začiatkoch politickej kariéry neskoršieho prvého prezidenta Tureckej republiky Mustafu Kemala Ataturka. Hosť: dr. Xénia Celnárová, Ústav orientalistiky SAV.
Panosmanizmus, panislamizmus, pansunitizmus, panturkizmus
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
