Novú vojnu Turecka s Ruskom vyvolala vzbura Srbov v Bosne a Hercegovine a povstanie v Bulharsku, ktoré vyústili ku vzniku bulharského kniežatstva v roku 1878 a k rozhodnutiu mocností, že Bosna a Hercegovina sa dostala pod správu Rakúsko-Uhorska. Dôležitým je tento rok aj pre Čiernu Horu, lebo sa jej po mnohých vojnách s Osmanmi podarilo na medzinárodnom fóre potvrdiť svoju takmer storočnú nezávislosť ako kniežatstvu. Strata vplyvu Vysokej Porty na Balkáne a v oblasti Egejského mora pokračovala - Kréťania si vydobyli samosprávu pod patronátom gréckeho korunného princa.
K poslednému útoku na tzv. chorého muža na Bospore, ako Osmanský štát označovali v druhej polovici 19. storočia, došlo v roku 1912, keď Grécko, Čierna Hora, Srbsko a Bulharsko spojili svoje sily a vytlačili armádu sultána Mehmeda V. takmer úplne z Balkánu. Osmanský štát sa tak po vyše 6-tich storočiach svojej existencie zredukoval na územie Prednej Ázie. Dnes budeme však hovoriť aj o príčinách pretrvávajúceho turecko-arménskeho napätia, teda o spore, kto je v konečnom dôsledku zodpovedný za vyvražďovanie Arménov na začiatku 20. storočia.
Chorý muž na Bospore
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
