Na konci 15. a v storočí 16. ale i oveľa skôr veľmi veľa vzdelaných ľudí vystúpilo s vážnou kritikou západnej kresťanskej cirkvi. Boli to napríklad také osobnosti ako Abélard a Arnold z Brescie ešte v 12.storočí, potom Eckhart, John Viklef a Erazmus Roterdamský. Boli to ale aj hlásateľ chiliazmu Savonarola či asketický Kalvín. Zásadným impulzom pre budúcu reformu katolíckej cirkvi však jednoznačne bolo vystúpenie augustiánskeho rehoľníka Martina Luthera v roku 1517.
V tomto a budúcich štyroch pokračovaniach magazínu o dejinách sme sa venovali téme reformácie, teda ako zmenila nielen náboženský rámec Európy ale aj jej mocensko-politické, ekonomické pomery a z toho vyplývajúcu sociálnu stratigrafiu najmä Starého kontinentu. Vzhľadom na šírku a hĺbku tejto problematiky sme sústredili pozornosť na to, ako reformácia ovplyvnila dianie najmä v Uhorsku. A samozrejme, že jednu - a to záverečnú časť - venujeme špeciálne osobe Martina Luthera.
V prvej časti sme hovorili najmä a koreňoch a zdrojoch reformácie. Témou bol predovšetkým Jan Hus a jeho pokus o zásadnú nápravu vtedajšej cirkvi.
Hosťami v štúdiu boli historici - docent Vincent Múcska a docent Miroslav Lysý, obidvaja z Univerzity Komenského v Bratislave.
Reformácia 1. časť - Korene a zdroje Lutherovej reformácie
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
