V tretej štvrtine 16.storočia bola latinská Európa rozdelená do troch oblastí- románsky juh zostal katolícky, germánsky sever bol prevažne protestantský a stred kontinentu - približne od rieky Rýn až po východné Karpaty bol konfesionálne zmiešaný. Táto diferenciácia spolu s protireformáciou sa stali čoskoro živnou pôdou náboženských vojen - tú prvú sériu konfliktov ukončil nantský edikt v roku 1598 a tú druhú, ktorú poznáme pod pojmom Tridsaťročná vojna až westfálsky mier v roku 1648.
Rozdrobenosť protestantizmu sa stala typickým javom, ktorý pretrváva do 21.storočia.Napríklad pod vedením Jeana Kalvina sa formovala opozícia proti istému ustrnutiu luteranizmu. Výsledkom bol ortodoxný kalvinizmus, ktorý bol súčasne reformáciou reformácie. Vo svojej bašte Ženeve Kalvín ustanovil teokraciu, ktorá zásadne ovplyvnila kresťanov napríklad v Škótsku, kde John Knox ustanovil v roku 1560 kalvinizmus ako štátnu cirkev. Podobne vo Francúzsku hugenoti a ich Confessio Gallicana získali veľkú popularitu. Čoskoro však tvrdá konfrontácia s katolíkmi vyústila do tragických hugenotských vojen.
V tomto pokračovaní magazínu o dejinách sme sa venovali najmä protestantskému exilu v Uhorsku, ktorý si vynútila nastupujúca rekatolizácia, či presnejšie reformácia katolicizmu.Hostkou relácie bola doktorka Eva Kowalská z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Reformácia 3. časť - Rekatolizácia a protestantský exil v Uhorsku
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
