Preklady Nového a neskôr i Starého zákona do nemčiny sa stali prevratom v dejinách kresťanstva v prvej tretine 16-steho storočia. Martin Luther tak sprístupnil Sväté písmo najprv v nemecky hovoriacich krajinách v podstate širokému publiku. Bol to i rozhodujúci moment, ktorý naplno otvoril cestu reformácii latinského kresťanstva. Pre neskorších protestantov sa Biblia stala jediným rozhodcom v náboženských otázkach, čítala sa nielen v kostoloch ale aj v rodinách, napríklad po spoločnom jedle či počas stretnutí rodiny, ale ľudia si z nej čítali i osamote. Ťažiskom omší sa namiesto rituálu stala kázeň a tak sa protestantizmus stal náboženstvom slova a písma.
Martinovi Lutherovi sa v konečnom dôsledku nepodarilo nahradiť katolícky univerzalizmus svojím vlastným univerzalizmom, lebo vznikli národné a miestne cirkvi a každá z nich bola podriadená štátu. S výnimkou kalvinizmu, kde štát sa podriaďuje náboženstvu. Tak ako Lutherova reformácia umožnila sobáš náboženstva a štátu - zreteľným príkladom je vtedajšie Prusko, tak potom kalvinizmus zase umožnil sobáš medzi náboženstvom a peniazmi.
Hosťami relácie boli: PhDr. Eva Kowalská z Historického ústavu SAV, DrSc; doktor Radoslav Hanus PhD z Evanjelickej bohosloveckej fakulty z Univerzity Komenského v Bratislave.
Reformácia 5. časť – Čo dal protestantizmus ľudskej civilizácii?
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
