Československé zahraničné vojsko sa začalo formovať v štátoch bojujúcich proti Nemecku a Rakúsko-Uhorsku už v prvom roku vojny. Či už to bola na jeseň 1914 Rota Nazdar vo Francúzsku alebo Česká družina v Rusku. Títo neskorší legionári boli kľúčom k uznaniu Československa ešte pred koncom vojny. Štát perzekvoval rodiny tých vojakov, ktorí buď zbehli z frontu, dobrovoľne sa dali zajať nepriateľom alebo potom boli v légiách. Aj na začiatku nášho cyklu Listy z frontu a spomienky na vojnu sme citovali z korešpondencie i spomienok vojakov, ako v prvých mesiacoch vojny prejavovali veľkú lojalitu voči monarchii a isté nadšenie, že idú bojovať za vlasť. V roku 1918 bolo takmer bežným javom na uliciach miest a aj v tých najzapadnutejších dedinách stretnúť vojnových mrzákov. To muselo asi devastovať vlastenecké pocity aj tých najlojálnejších obyvateľov monarchie. Aj v predposlednej časti, sme sa k tejto téme vrátili.
Za čo bojujeme
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
