Koncom 30-tych rokov minulého storočia sa v politickom systéme Európy vytvorenom po prvej svetovej vojne začali objavovať vážne trhliny. Nacistické Nemecko a aj fašistické Taliansko si robili územné i mocenské nároky. Víťazné mocnosti prvej svetovej vojny – Anglicko a Francúzsko – odpovedali politikou uzmierovania, v podstate začali týmto nárokom ustupovať – na to však začali doplácať najmä stredoeurópske štáty. Po anšluse Rakúska v marci 1938 sa pozornosť Nemecka upriamila na Československo – Mníchovská dohoda a následné arbitráže oklieštili územie republiky o 40 tisíc kilometrov štvorcových a na zabratých územiach zostalo v prvej fáze takmer 5 miliónov občanov. Nemecko využilo nielen vnútropolitické problémy – ako páky na úplnú likvidáciu štátu použilo nemeckú menšinu a autonomistické úsilie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Adolfovi Hitlerovi hralo do karát aj to, že Francúzsko a Veľká Británia obetovali Československo a Spojené štáty americké dôsledne uplatňovali svoju izolacionistickú zahraničnú politiku. Dôvody zdržanlivého postoja Sovietskeho zväzu sa ukázali v plnej nahote o rok neskôr – keď po podpísaní nemecko-sovietskeho paktu Hitler so Stalinom zaútočili na Poľsko, čím sa fakticky začala 2.svetová vojna. V tomto magazíne o dejinách sme sa pokúsili pomocou stručného kalendária udalostí medzi 28.septembrom 1938 až 15.marcom 1939 a s využitím dobového zvukového archívu pripomenúť sled udalostí, ktoré naostatok viedli k vyhláseniu Slovenského štátu. Ako ďalšie zdroje sme využili Chronológiu dejín Slovenska a Slovákov, Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov a knihu Ľubomíra Liptáka – 2217 dní – Slovensko v čase 2.svetovej vojny. Ukážky z nej interpretuje Laco Kerata. A ako kontextuálne hudobné predely sme použili hudbu z filmového muzikálu Cabaret, ktorý vynikajúco vystihol situáciu v Nemecku krátko pred nástupom Adolfa Hitlera k moci.
Od autonómie po marec 1939
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
