Človek, ktorého si dnes predstavíme, bol nielen signatárom - Miroslav Lehký sa stal neskôr tiež hovorcom Charty77.
"Charta bola pre mňa v tom mŕtvolnom tichu ako ozón. Jednoznačne ukázala režimu, že normalizácia sa nepodarila," hovorí.
K disentu ho možno dostala aj rodinná história - otec väznený nacistami a prenasledovaný komunistami. A potom rok 1968, keď práve vykonával základnú vojenskú službu.
"Už vtedy som hovoril svojim kolegom. O pár mesiacov budú tých, čo toto schvaľujú vyznamenávať, bohužiaľ," hovorí.
On sám vedel zaujímavým spôsobom prepájať rôzne svety - mal blízko k politickým väzňom z 50.rokov, pražskému disentu, ale tiež k slovenskej tajnej cirkvi - konali sa uňho bytové semináre a pomáhal pri vydávaní samizdatu.
V spoločenstve charty sa ocitol už v roku 1977, ale pre ďalšie svoje aktivity ju podpísal v roku 1989. Hoci pre iné svoje aktivity si prežil viaceré výsluchy na Štátnej bezpečnosti.
Miroslav Lehký hovorí, že komunistický režim sa bál Charty aj preto, že jej odkaz presiahol hranice Československa.
"Podporu našla v Poľsku, Maďarsku aj medzi obyvateľmi západnej Európy. Moskva ju oficiálne označila ako akt, ktorí ma destabilizovať režim a komunistické strany," hovoril.
Miroslav Lehký
Keď prišla nežná revolúcia, zúčastnil sa po boku Václava Havla v Moskve stretnutia s Gorbačovom či neskôr konferencie o ľudských právach v Kodani.
Stretol sa tam s tými, ktorých počúval dovtedy na Hlase Ameriky.
Ľudské práva a vyrovnávanie sa s minulosťou sa stali témou, pri ktorej zostal aj po nežnej revolúcii.
S priateľom chartistom - matematikom a filozofom Václavom Bendom stál pri zrode Úradu pre vyšetrovanie a dokumentáciu zločinov komunizmu, kde vyšetroval aj bývalých vyšetrovateľov Štátnej bezpečnosti - medzi nimi napríklad Milana Moučku z Horákovej procesu.
A neskôr stál aj pri vzniku pamäťových inštitúcii ako bol Ústav pamäti národa Jána Langoša či český Ústav pro studium totalitních režimů.
Dnes pôsobí v Európskej platforme pamäti a svedomia, kde inicioval stíhanie komunistických predstaviteľov a vysokých veliteľov pohraničnej stráže v Nemecku a Poľsku za vraždy na hraniciach.
Prečo však niekdajší kybernetik a programátor Miroslav Lehký vôbec podpísal Chartu77 a vybral sa na túto cestu?
Moderátorka Soňa Gyarfašová sa s ním stretla v Prahe, kde navštívili aj hrob profesora Patočku, tvorcu Charty77, ktorý zomrel v roku 1977 po ťažkých výsluchoch na ŠtB - 16.marca uplynulo práve 45 rokov.
Príbeh Miroslava Lehkého Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
