Martin Beck Matuštík, ktorý sa v roku 1957 narodil v Bratislave, bol totiž študentom hovorcu Charty 77 - profesora Jana Patočku. Zúčastnil sa aj jeho posledného seminára, ktorý sa konal na Sokolskej ulici. Zhodou okolností sa na ňom hovorilo o smrti.
Len krátko na to sa dozvedel, že profesor Patočka zomrel po brutálnych výsluchoch Štátnej bezpečnosti.
A ako mladý študent sa vybral aj na jeho pohreb, kde ľuďom na hlavami lietal vrtuľník a eštebáci sediaci na hroboch ľudí fotografovali a filmovali.
Aj on si prežil výsluchy na Štátnej bezpečnosti a snahy o jeho vylúčenie zo štúdia.
"Existujú veci, pre ktoré stojí za to trpieť a veci, pre ktoré sa niekedy trpí sú práve tie, pre ktoré stojí za to žiť," písal predtým Patočka.
Aj z úcty k svojmu profesorovi podpísal 19-ročný Martin krátko po jej vzniku Chartu 77. No a práve podpis mu dal silu opustiť jeho rodnú krajinu, Československo.
Jeho mama, spisovateľka Magdaléna Matuštíková, zomrela v roku 1972, keď mal 14 rokov.
Jeho otec, historik umenia Radislav Matuštík, žil v Bratislave a od režimu mal v tom čase stopku.
Pred svojim odchodom sa snažil ešte u priateľov uschovať maminu pozostalosť - v nej sa však nachádzala nielen jej tvorba. Nevedel, že v nej nájde po desaťročiach aj mamin životopis, ktorý mu dá iný pohľad na vlastnú minulosť.
Mal už predtým vybavenú vycestovaciu doložku na cestu do Indie, no on sa vybral opačným smerom - do Rakúska a odtiaľ do Kalifornie, Spojených štátov.
Vyštudoval filozofiu, o ktorej sníval od začiatku a rozbehol úspešnú akademickú kariéru - dnes je profesorom filozofie a religionistiky na Arizona State Univesity. Založil tam aj študijný odbor, ktorý sa venuje ľudskej duši.
Martin Beck Matuštík
Po roku 1989 sa prvýkrát vrátil domov. Pád režimu mu otvoril cestu k poznaniu rodinnej histórie.
Keď sa vrátil k maminej pozostalosti, objavil v nej ucelený životopis, ktorý kedysi písala, pravdepodobne z terapeutických dôvodov. Príbeh o holokauste, ktorý prežila ich rodina a o ktorom nikdy nehovorila.
„Spoznal som históriu mojej mamy, našej rodiny. Aj to, prečo po vojne verila myšlienkam komunizmu. Bol to osud mnohých ľudí, ktorí prežili holokaust a hľadali novú identitu," spomínal. Po rokoch uvažoval, aké obavy musela mať mama v čase Slánskeho procesu.
Nikdy sa k svojmu židovstvu nehlásila. A v roku 1968, po okupácii Československa, vrátila svoju členskú knižku.
Dnes Martin prednáša o transgeneračnej pamäti, smrti, umieraní, etike nápravy holokaustu či budúcnosti človeka.
A skúma okrem iného korene radikálneho zla, o ktorom napísal výborné eseje - Neklid doby: eseje o radikálnim zlu a úzkosti dneška.
"Kde teda hľadať korene radikálneho zla?" pýtali sme sa ho.
"V nedostatku zmyslu," odpovedal.
Vo svojej filozofii sa vracia aj k myšlienkam profesora Jana Patočku.
Veľmi sa mi páčilo, čo nám Martin odpovedal na otázku, čo ho držalo aj v tých ťažších momentoch života.
"Zvedavosť. Vždy som chcel vedieť, čo ešte príde," povedal nám.
Martin inak vydal nedávno s Fedorom Gálom a Klárou Jurštákovou výbornú knihu Memento mori.
Príbeh Martina Becka Matuštíka
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
