Afrika - neznámy kontinent
1.časť
Štyri pokračovania rozhlasovej historickej revue Dejiny.sk prinesú možno pre väčšinu našich poslucháčov prekvapujúcu tému. Pokúsime sa totiž čo najcelistvejšie predstaviť rozlohou tretí najväčší a počtom obyvateľov druhý najľudnatejší svetadiel – Afriku. Inšpiráciou pre túto i nasledujúce tri diskusie je publikácia Afrika – neznámy kontinent, ktorá sa dostala na pulty kníhkupectiev v závere roku 2021.
2.časť
Témou je opäť Afrika, vedecky preukázaná kolíska ľudstva. Je to kontinent, na ktorom žije viac ako tritisíc rôzne veľkých národov a iných spoločenstiev, ktorí hovoria viac ako dvoma tisíckami jazykov. V súčasnosti ju tvorí 54 štátov.
3.časť
Tretiemu z viacerých pokračovaní rozhlasovej historickej revue Dejiny.sk o Afrike sme dali podtitul – Zápas o Afriku. Priemyselná revolúcia v Európe totiž výrazne znížila záujem o prácu otrokov, až to napokon viedlo k postupným zákazom obchodovania s nimi. Tri storočia trvajúci výnosný obchod s ľuďmi však vystriedal hlad európskeho priemyslu po surovinách. Hlavnými aktérmi tohto súboja boli v 19. storočí Veľká Británia a Francúzsko, neskôr sa pripojili Nemecko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko či Belgicko. No a predovšetkým o tomto parcelovaní afrického kontinentu bude toto tretie pokračovanie z viacerých diskusií, ktoré sme súhrnne pomenovali – Afrika- neznámy kontinent.
4.časť
Až do roku 1945 sa vedelo len málo o tom, ako ľudia v Afrike naozaj žijú. Väčšina kontinentu bola pod nadvládou európskych koloniálnych veľmocí. Tí sa však prezentovali ako šíritelia civilizácie a pokroku. A tu musíme dodať, že to bola len falošná fráza kryjúca bezohľadnú exploatáciu surovinových zdrojov. Zásadná zmena nastáva krátko po skončení 2. svetovej vojny. V roku 1945 boli v Afrike len tri nezávislé štáty – Etiópia, Libéria a Južná Afrika. Do roku 1959 pribudli Egypt, Ghana, Sudán, Guinea, Maroko, Tunisko ale nasledujúci rok politický komentári nazvali rokom Afriky. Vtedy pribudlo ďalších 17 štátov, ktoré sa vymanili spod koloniálnej nadvlády.
1. časť
Jednou z najpozoruhodnejších charakteristík súčasného islamu je jeho narastajúca prítomnosť v západných, tradične kresťanských krajinách. V Európe, severnej i južnej Amerike, ale aj v Austrálii. Kresťanstvo, ako jedno z hlavných náboženstiev západnej civilizácie a pred tým aj v čase, keď európske mocnosti boli kolonizátori, sa v moslimských krajinách nikdy neuchytilo. Azda s výnimkou Balkánu a Španielska...
2. časť
Kresťanstvu sa od nástupu islamu nikdy nepodarilo presadiť sa na Arabskom polostrove, Turecku, severnej Afrike, oblasti krajín tzv. Úrodného polmesiaca, ale ani ďalej na východ, napr. v Pakistane, Afganistane, či Malajzii...
3. časť
Extrémne islamské hnutia, ako napríklad Islamský štát, hlásajú úplnú elimináciu západných záujmov a vplyvov v islamských krajinách. Toto odmietanie západu ako takého, s jeho civilizáciou, sa dostalo do polohy džihádu v zmysle naozajstnej svätej vojny, ktorá má už dlhší čas podobu aj brutálneho terorizmu...
Blízky východ
6. časť: Blízky východ - Dobytie Konštantínopolu Osmanmi 1453
... a dopady na vtedajšiu Európu
