Príbeh manželov Komárovcov, ktorí podpísali Chartu 77 spoločne: Tí, ktorí štípali režim
V našom cykle Po stopách pamäti sa vraciame k príbehom signatárov Charty 77 zo Slovenska a tentokrát Vám prinášame dva životné príbehy, ktoré sú prepojené. Mária a Vladimír boli totiž mladí manželia, ktorí sa ju rozhodli podpísať spoločne.
"Veľa práce si tí eštebáci nedali. A tak signálny zväzok, ktorý na nás viedli, pomenovali Osa. Asi sme ich vtedy veľmi štípali," pousmeje sa Vladimír Komár a pomaly prejde k rádiu, do ktorého vloží magnetofónovú pásku.
Zo starej nahrávky sa ozve rozhodný a rázny ženský hlas. Reportáž, ktorá vznikla krátko po nežnej revolúcii. Hovorí o bývalých kádroch v justícii či silových zložkách, ktoré aj po zmene zostali.
"Angažovali sme sa vo Výbore na ochranu nespravodlivo stíhaných, podpísali sme Chartu77, Několik vět aj iné dokumenty proti režimu," energicky hovorí žena, ktorá akoby chcela dať svojmu názoru relevanciu.
Keď sa ozve hudba, Vladimír Komár starú magnetofónovú pásku vypína. Nepúšťa ju tak často. Teraz je však špeciálna príležitosť - po rokoch sa zasa k tomu celému vracia. Akoby to už ani nebola pravda.
Tá stará magnetofónová páska je to málo, čo zostalo po jeho manželke Márii Komárovej. Zomrela v roku 2018.
Ona bola novinárka, on lekár. Psychiater. Eštebáci prišli za ním párkrát a žiadali, aby internoval na psychiatrii "potížistov". Nepohodlné osoby, ktoré by narušili napríklad oslavy prvého mája. Odmietol.
"Práve ona bola v mnohom, čo sme robili, hybnou silou," hovorí o manželke, ktorá posielala z komunistického Československa správy aj do Slobodky.
Zdroj foto: Archív manželov Komárovcov - je z obdobia krátko po nežnej
revolúcii, keď na košickom letisku takto vítali nového československého
prezidenta a ich priateľa z disentu Václava Havla.
Spolu podpísali v roku 1988 aj Chartu77 - na protest proti režimu. On z rodiny, ktorá v 50.rokoch prišla o svoj majetok, ona z rodiny komunistu. Ale čestného. "Kto mal cit pre spravodlivosť, musel sa ozvať," hovorí, kým znova číta zažltnuté listy papierov.
"Bez nej som stratený," povie ospravedlňujúco bývalý psychiater Vladimír Komár, keď hľadá dokumenty, ktoré sa viažu k ich spoločnému príbehu. Mnohé nedokáže v rýchlosti nájsť. Manželka ako novinárka všetko poctivo archivovala, on nie je systematický ako ona.
Objaví nakoniec knihu o dokumentoch Charty77 s podpisom a "srdečným venovaním priateľovi" od disidenta Stanislava Deváteho. S Prahou mali veľmi dobré vzťahy.
Oni Chartu nakoniec podpisovali u jedného z jej autorov - Jiřího Hájka.
"To viete, Mária bola diabetička, tie výsluchy a všetok ten stres sa jej podpísali aj na zdraví," hovorí nám.
Výsluchy si zažili aj vtedy, keď držal hladovku po uväznení Václava Havla alebo keď podpísali petíciu moravských katolíkov. A keď písali prokuratúre na obranu jej autora Augustína Navrátila, ktorého režim internoval na psychiatrii.
"Stávalo sa často, že psychiatriu režim zneužíval?" pýtali sme sa ho.
"Snažil sa, o tom sa ale vlastne už nehovorí," dodával.
Na Vladimíra Komára sme sa snažili získať kontakt dlhšie.
Žije nenápadne na košickom sídlisku, nestojí o publicitu, slávu ani uznanie. Aj pri oslovení na rozhovor váhal. Na čo je to dobré? pýtal sa, no nakoniec predsa súhlasil. Z vývoja po roku 1989 je sklamaný. "Predstavy boli krajšie," dodáva.
To, že chartu s manželkou podpísali, podľa vlastných slov nikdy neľutoval.
"Oplatí sa byť v živote idealistom a ísť aj ťažšou cestou?" pýtala som sa ho.
"Nejde o to, čo sa v živote oplatí. Ide o to, či niečomu veríte," hovorí.
Viac o ich príbehu už v našej relácii Po stopách pamäti, ktorú pripravili Soňa Gyarfašová a Pavol Prelovský.
Príbeh manželov Komárovcov
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
