Macedónsky kráľ Alexander III. sa rozhodol pokračovať vo vojne svojho otca Filipposa proti Perzii. V priebehu rokov 333 až 332 pr. n.l. prešla Alexandrova armáda cez Sýriu, dobyla Týros a Gazu a vstúpila do Egypta. Perzská okupačná armáda sa vzdala bez boja a miestodržiteľ Mazakés dokonca odovzdal mladému kráľovi štátny poklad. Ten zahojil takmer prázdnu macedónsku pokladnicu.
Alexandra vítali Egypťania ako osloboditeľa a keď obetoval posvätnému býkovi Hapimu, teda Apisovi, tak si Egypťanov získal nadobro. Vzápätí na úzkom pruhu zeme, ktorý oddeľoval jazero Mareótis od mora, naproti ostrovu Faros, východne od delty Nílu, založil nové mesto, pomenované -ako inak po ňom. O šesť storočí neskôr sa stala sídlom jedného z piatich patriarchátov raného kresťanstva, spolu s Rímom, Konštantínopolom, Antiochiou a Jeruzalemom. Podľa povesti architekti nemali dostatok materiálu na vyznačenie pôdorysov budov a ulíc, tak použili rozdrvený jačmeň. Lenže na ten sa vrhli mračná vtákov a všetko pozobali. Alexander to považoval za zlé znamenie. Veštec mu vysvetlil, že by sa mal ale radovať – podľa neho nové mesto bude bohaté a dá obživu mnohým. Tak sa aj stalo, Alexandria bola 900 rokov centrom nielen helenizmu ale najmä vzdelanosti, obchodu, vedy a stredomorskej civilizácie.
hosť: docent Martin Hurbanič
autor a moderátor: Peter Turčík
Centrá civilizácie - Alexandria
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
