Dávnovek má tú výsadu, že sa môže premiešavať ľudské s božským, takže začiatky histórie miest sú vznešenejšie, napísal na konci 1.storočia pred naším letopočtom Titus Livius. A práve on toto právo dokonale využil vo svojich Dejinách. Podobne ako kronikári od stredoveku počnúc, tak aj Livius zapĺňal najstaršie biele miesta Ríma a Rímskej ríše legendami a mýtmi. Tento postup mal však omnoho viac výchovný účel než a priori cielenú manipuláciu s históriou. Ale v obidvoch prípadoch sa tieto vábivo nakašírované rozprávania zapísali do našich myslí trvanlivejšie než skutočné udalosti. Rímskemu dedičstvu, ktoré zase stojí nielen na starovekých gréckych základoch ale je obohatené aj kultúrami Stredomoria a Blízkeho východu, sa pripisuje výnimočný význam. Bez tohto všetkého by nebolo modernej Európy a ani toho, čo Európania vytvorili na iných svetadieloch. My sme však veľké dejiny dali bokom a sústredili sme sa na to, ako žili bežní obyvatelia Ríma a Rímskej ríše, ktorá sa v časoch najväčšieho rozmachu a slávy rozprestierala od Perzského zálivu po Severné more, od horného Nílu po Dunaj a Rýn, od predhoria Kaukazu po Atlas v severozápadnej Afrike.
Osem pokračovaní magazínu o dejinách – Historia magistra vitae – sa snažilo čo najpríťažlivejšie priblížiť bežný život starých Rimanov. Dramaturgia vychádzala z rovnomennej kolektívnej monografie autorov z Univerzity Komenského v Bratislave a Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorí aj boli sprievodcami po témach tohto rozhlasového cyklu. V prvej časti sme hovorili najmä o tom, čo znamenala výsada byť občanom Ríma. Ten, kto mohol hrdo vyhlásiť Civis Romanus Sum - teda som občanom Ríma , mal ale nielen mnohé privilégiá ale aj celý rad povinností voči spoločnosti a teda štátu. A hovorili sme aj o tom ako bola štrukturovaná staroveká rímska societa.
Účinkovali: Ľudmila Eliášová Buzássyová; Marcela Andoková, Ladislav Kerata
Autor a moderátor: Peter Turčík
Byť občanom Ríma Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
