Učenosť starých Rimanov – čiže sapientia – bola zameraná na konkrétno, teda - ad res. A mala málo spoločného so špekulatívnym hľadaním pravdy, typickým pre Grékov. Pred dobrého Rimana učenosť znamenalo naučiť sa žiť prakticky, vypestovať si zdravý úsudok a múdrosť. Bolo teda skôr umenie žiť ako čistá veda. V takomto ovzduší vychovávala rímska rodina deti do tých čias, kým sa po dobytí Blízkeho východu a príchode gréckych učiteľov, často to boli vojenskí zajatci – neotvorili oveľa širšie horizonty výchovy mládeže. O systéme vzdelávania v antickom Ríme aj o tom, ako vtedajší ľudia vnímali, čo je morálne alebo nemorálne, čo už prekračovalo dobré mravy a zvyky a čo bolo v normách správania vtedajšej spoločnosti. Morálka a vzdelávanie boli témy druhej časti osemdielneho cyklu o bežnom živote starých Rimanov. Je zaužívané klišé, že úpadok morálky sa zásadne podpísal pod pád Rímskeho cisárstva. Azda najpopulárnejší obraz degradácie mravnosti opísal súčasník cisárov Claudia a Nerona – rímsky básnik Petronius. Jeho Satyrikonom sa nechal inšpirovať nielen poľský spisovateľ Henryk Sienkiewicz v dieleo QuoVadis. Tým ďalším bol filmový režisér Federico Fellini, ktorý bravúrne vizualizoval Petroniov text.
Účinkovali: Ľudmila Eliášová Buzássyová; Marcela Andoková; Ladislav Kerata
Autor a moderátor : Peter Turčík
Morálka a vzdelávanie
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
