Inštitúcie rímskeho štátu, formované stáročnými skúsenosťami, za ustavičných vojen a urputných občiansky zápasov, boli pevnou bázou najväčšej politickej stavby antického sveta. Zrodili sa na roľníckych usadlostiach, vyrastali v meste, ktoré rýchlo dobývalo celú Itáliu, dozrievali v metropole, ktorá sa mala neskôr stať centrom štátu od Britských ostrovov po Perziu, od Germánie, Panónie a Dácie až po severné pobrežie Afriky. Inštitúcie Večného mesta vedeli združovať pod spoločnou mocou i najvzdialenejšie národy a najrozličnejšie a vzájomne si odporujúce tradície, kultúry a náboženstvá. Ak aj je pravda, že boli nástrojom mnohokrát tvrdej územnej expanzie, ich zásluhou všetky končiny Rímskej ríše našli napokon mier a pokoj. Napísal Frank Walbank, historik z Univerzity v Liverpoole. Genéza a význam rímskych inštitúcií bude prvá dnešná téma. A tým tvrdým nástrojom rímskych inštitúcií a výbojov bola rímska armáda, povestné dobre vycvičené légie, vynikajúci vojvodcovia, dobre organizovaná logistika a systém odmeňovania veteránov.
Účinkovali: Marcela Andoková; Marek Babic; Ladislav Kerata
Autor a moderátor: Peter Turčík
Inštitúcie a armáda
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
