Johann Wolfgang Goethe: Faust II. diel
Čítanie - 1. dejstvo 4. a 5.scéna: Ľubosad a Tmavá galéria
4. scén: ĽubosadPo požiari v priestrannej sále, ktorý pričarili Faust s Mefistofelom, sa dej presúva do exteriéru palácovej záhrady. Spoznávame riešenie, ktorým sa Mefistofeles chystal sanovať štátnu pokladnicu – papierové peniaze. Počas karnevalovej noci ich dokonca sám cisár signoval, netušiac, čo robí. Eufória, ktorá zavládla v spoločnosti zo záplavy bankoviek však dáva tušiť, že čoskoro sa zjavia nové problémy – inflácia. Pôvodný starý dvorný šašo nazýva bankovky neveriacky „kúzelnými lístkami“, čo naznačuje magický pôvod tohto vynálezu. Papierové peniaze svoju hodnotu len predstierajú. Fungujú len na základe autority cisárskeho podpisu. V skutočnosti nie sú kryté konkrétnymi drahými kovmi, ale len fiktívnymi pokladmi ukrytými v zemi. Predstavujú analógiu k maskám karnevalového priestoru, v ktorých sa odráža sebaklam spoločnosti.
5. scéna: Tmavá galéria
Už v predchádzajúcej scéne vyjadril cisár po karnevalovom hýrení želanie baviť sa – „Viac takých žartov vidieť chcel by som“. Faust mu má teraz pričarovať trójskeho princa Parida a manželku kráľa Menelaa - Helenu, kvôli ktorej sa rozpútala trójska vojna. Nové potešenie mu má teda znova sprostredkovať prízrak. Mefistofeles sa najprv zdráha Faustovi pomôcť – podobne ako pri zvádzaní Grétky, nad ktorou údajne nemal moc. Ako bytosť zo sveta židovsko-kresťanských predstáv nechce mať s „pohanskou čeľaďou“ antiky nič do činenia. Napokon však Faustovi poradí, aby sa vybral k bohyniam – matkám. Dá mu čarovný kľúč - falický symbol, pomocou ktorého môže od nich získať trojnožku, a tak privolať antické postavy. Tento motív sa bude rozvíjať aj v druhom a treťom dejstve.
1. dejstvo 4. a 5. scéna: Ľubosad a Tmavá galéria Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Autorka: Táňa Kusá
