Výkriky, bezozvenné skaly
Pavol Horov sa v básňach vypisoval zo všetkého, čo na neho dorážalo zo sveta vonkajšieho i s tým, čo driemalo vo svete vnútornom. Od svojho debutu v roku 1940 (Zradné vody spodné) sa vyhraňuje ako takmer až jednorozmerný básnik sústredený na bolesti vyvolané ťažkou spoločensko-politickou situáciou v období Hospodárskej krízy, nezamestnanosti a nástupu fašizmu. So smútkom v rôznych podobách zápasil celý život, človek nadobúda pocit, akoby ani nepoznal slnečné dni. Podnety pre svoju tvorbu nachádzal v súdobom poetizme a nadrealizme.
„Vo svojej podstate to bol básnik harmonizujúci.“
Milan Hamada
Autor: Róbert Šedivý
Respondent: prof.PhDr.Milan Hamada, DrSc.
Interpret: Alfréd Swan
Hudobná dramaturgia: Matej Haász
Zvuk: Dušan Kozák
Pavol Horov Autor na dnes
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
