2.časť: Bytosť rozumová
František Švantner bol posadnutý možnosťou vyjadriť celého človeka. V povojnových rokoch začal oveľa viac ako predtým čítať filozofickú a sociologickú literatúru - po vydaní románu Nevesta hôľ si uvedomil, že už viac nemôže zotrvávať pri próze naturizmu. V druhej fáze tvorby už jeho hrdina vystupuje ako bytosť rozumová (s ohľadom na všetky iracionálne sily). Dôkazom toho je aj monumentálny román Život bez konca, v ktorom na príbehu obyčajnej dievčiny Paulíny sleduje takmer polstoročie slovenskej reality od konca 19.storočia až po predmníchovské obdobie. Dielo je vyjadrením filozofie, v ktorom život nadobúda prevahu nad smrťou - každá smrť je zároveň koncom aj začiatkom. Švantner zároveň v tomto období napísal aj niekoľko existenciálne ladených próz (Dáma, Sedliak, Kňaz), ktoré sú, prihliadajúc na čitateľský zážitok, skutočnými skvostami slovenskej povojnovej literatúry. Ich autor zomiera predčasne, na jeseň roku 1950 v Prahe, kam ho previezli v nádeji úspešnej operácie mozgového nádoru. Posledné dva roky prežil v silných bolestiach hlavy, postupne strácal zrak aj hlas.
„Švantner veril v to, že život má podobu rieky, ktorá neustále plynie.“
Milan Hamada
Autor: Róbert Šedivý
Respondent: prof. PhDr. Milan Hamada, DrSc.
Interpret: Alfréd Swan
Hudobná dramaturgia: Matej Haász
Zvuk: Stanislav Kaclík
František Švantner II. 2. časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
