2.časť: Príležitosť v príležitostnej poézii
Kým predtým bola jeho svetom Modra (malomesto), v siedmej dekáde sa tento svet presúva do Bratislavy (veľkomesto). V prípade takého senzuálneho človeka to akiste predstavuje viac ako len suchý encyklopedický fakt. Básnik prejavuje zachytiť novú skutočnosť skôr v jasných farbách – výsledkom je cenená zbierka Kam sa náhlite (1974). S týmto pocitom pracuje aj v nasledujúcej zbierke Približné povolenie (1978). Problematizáciu doliehajúcej skutočnosti tu nahrádza intenzívnejšou prácou s jazykom, syntaxou či fragmentarizáciou výpovede. Jazyk sa stáva svetom básnika, jeho domovom, jeho azylom i v ďalších a ďalších prácach, publikovaných v novom miléniu. Popritom však Jozef Mihalkovič cítil potrebu vysloviť sa aj v iných podobách, okrem prekladov z francúzštiny a angličtiny tiež v esejach či lyrických skiciach žijúcich i nežijúcich literárnych osobností.
„Reč sa stáva rečou o reči - báseň básnením o básnení.“
Fedor Matejov
Autor: Róbert Šedivý
Respondent: Fedor Matejov, CSc.
Interpret: Alfréd Swan
Hudobná dramaturgia: Matej Haász
Zvuk: Táňa Horváthová
Jozef Mihalkovič 2. časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
