2.časť: Ušľachtilý grafoman
Rudo Sloboda si od začiatku 70.rokov písal denník a je známe, že na základe denníkových zápiskov vznikali aj jeho najznámejšie rukopisy. Takým je napríklad aj román Rozum (1982), v ktorom sa vyrovnáva so smrťou otca a prácou filmového scenáristu, ale napríklad aj román Stratený raj (1983), kde dokumentárnym spôsobom popisuje svoje protialkoholické liečenie. Je to vzácny fenomén slovenskej prózy - Sloboda sa pred čitateľom odhaľuje takpovediac na dreň. Po páde komunizmu šíril svoju poetiku a názor na svet aj ako dramatik. Dlho očakávané inscenácie Armagedon na Grbe (1993) a Macocha (1995) sa zaradili k najnavštevovanejším a zrejme aj k najväčším divadelným udalostiam svojej éry. Texty koketujúce s univerzom jednotlivého ľudského života (na základe osudu jeho matky) s tým, čo príde po živote, sa, bohužiaľ, dočkali tragického prídavku v smrti svojho tvorcu.
„Jeho samovražda má pre mňa logiku práve v tom celoživotnom zápase byť sám pre seba zodpovednou autoritou.“
Zora Prušková
Autor: Róbert Šedivý
Respondentka: PhDr. Zora Prušková, Csc.
Interpret: Alfréd Swan
Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann
Zvuk: Stanislav Kaclík
Rudolf Sloboda 2.časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.