Činohra
Je jedným zo žánrov dramatickej tvorby (dráma v užšom zmysle slova). Z vývinového hľadiska je mladším žánrom ako tragédia a komédia, reprezentuje moderné dramatické umenie. Vyvíjala sa od 19. storočia ako syntéza umeleckých prvkov a postupov tragédie a komédie, keď sa narušili prísne hranice konvencií, ktoré pre základné žánre stanovil klasicizmus. V činohre sa zobrazujú vážne spoločenské problémy, základom dramatického napätia sú rozpory medzi postavami. Pôvodne sa činohra odlíšila od tragédie tým, že zobrazovala meštianske prostredie, neskôr sa i táto sociálna vyhranenosť stráca. Hrdinami činohry sa stávajú ľudia každodenného života. Rozpory medzi nimi síce vyúsťujú do zrážok, ale tieto na rozdiel od tragédie nenadobúdajú bezvýchodiskové tragické podoby. Jazyk činohry nebýva veršovaný. Medzi najvýznamnejších reprezentantov dramatickej literatúry tohto žánru v 19. storočí patrili A. Dumas ml., H. Ibsen, A. N. Ostrovskij, v modernejšej podobe A.P. Čechov a taliansky autor L. Pirandello. Zo slovenských autorov bol typickým predstaviteľom realistickej činohry Jozef Gregor Tajovský (Statky zmätky, Ženský zákon). Z novších slovenských autorov sú to napr. J. Solovič, J. Kákoš, O. Zahradník, M. Kováčik. V súčasnosti sa termín činohra používa aj na označenie celej slovesnej dramatickej produkcie, keď sa má odlíšiť od hudobných dramatických foriem: opery, operety.
Črta
Žánrová forma, ktorá je na hranici medzi vecnou (publicistickou) a umeleckou literatúrou. S vecnou literatúrou ju spája, že sa v nej spracúva skutočná udalosť, tematické východisko črty je teda faktografické, dokumentárne. Príznačný je stručný, niekedy humorne ladený opis, rozprávanie o udalosti alebo človeku. S umeleckou literatúrou sa črta zbližuje svojou stavbou a použitými výrazovými prostriedkami. Obyčajne sa ťažko dajú rozlíšiť hranice medzi črtou a poviedkou, črta má však jednoduchšiu kompozíciu, viac sa zameriava na charakterizáciu postáv a prostredia. Svedčia o tom viaceré literárne práce J. G. Tajovského (Do kúpeľa a iné). Niekedy sa črta spája s cestopisom, cestopisné črty o živote ľudí v Juhoslávii písal napr. Kukučín (Dalmácia, Čierna Hora, Záhreb).
