Impresionizmus
Umelecký smer druhej polovice 19. storočia, ktorý sa usiloval o vyjadrenie vnemu, subjektívneho dojmu v danom okamihu. Základ impresionizmu položili francúzski maliari (Manet, Pissarro, Degas, Cézanne, Sisley, Monet, Renoir a ďalší). Impresionizmus bol reakciou na strnulú akademickú maľbu, ktorá sa opierala vo farbe o temnosvit a v kresbe o plastické modelovanie tvaru. Na rozdiel od tradičnej maľby, impresionisti maľovali v prírode.
Tvrdili, že krajinu nemožno zobraziť v jej absolútnej kráse, že možno zachytiť iba náladu - impresiu - ktorú krajina vyvoláva v umelcovi alebo ktorú umelec (ako stav svojej duše) premieta na krajinu.
Impresionizmus priniesol túžbu po svetle a tvorivej slobode. Impresionizmus z výtvarného umenia prešiel do drámy, hudby i literatúry. V literatúre sa sústreďuje na psychologické vykreslenie charakterov, nálad, zážitkov, subjektívnych stavov citových i zmyslových.
Iluminácia = pozri Kódex
