Básnik ... od Boha
Josif Alexandrovič Brodskij bol sovietsky básnik a disident ruskej národnosti, neskôr americký esejista a literárny kritik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1987. Narodil sa v židovskej rodine v Leningrade, ako 15-ročný zanechal štúdium a po neúspešnom pokuse o prijatie na námornícku školu sa učil za frézara. Namiesto štúdia však naďalej striedal povolania: pracoval v kotolni, na majáku a zúčastnil sa aj geologických expedícií. Vlastnej literárnej dráhe sa začal venovať v druhej polovici 50.rokov – jeho ranú tvorbu výrazne ovplyvnilo priateľstvo s básničkou Annou Achmatovovou. V roku 1964 bol obvinený z „parazitizmu“ a odsúdený na nútené práce. Po proteste prominentných sovietskych a zahraničných umelcov mu trest zmiernili. Po vyhnaní zo Sovietskeho zväzu sa v roku 1972 usadil v USA, kde prednášal literatúru na niekoľkých univerzitách a venoval sa umeleckej a publikačnej činnosti. Spomedzi jeho mnohých legendárnych básni a próz rezonuje predovšetkým esej Vodoznaky – Zrkadlenie času. Ide o hold Benátkam, večnému mestu na vode, mestu, ktoré mu pripomínalo rodný Petrohrad. Celý život sa učil po anglicky a po poľsky – predovšetkým kvôli prekladom svojho obľúbeného básnika a priateľa Czesława Miłosza. Tiež sa zaujímal o klasickú filozofiu, náboženstvo, mytológiu a anglickú a americkú poéziu.
„Poézia Josifa Brodského nie je ľahko čitateľná. Treba ju vnímať nielen emocionálne, ale aj racionálne.“
Mária Kusá
Autor: Róbert Šedivý
Respondentka: prof. PhDr. Mária Kusá, CSc.
Josif Brodskij
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
