Básnické oko doktora práv
Bohumil Hrabal bol človekom niekoľkých zvláštnych profesií a niekoľkých hlbokých koníčkov... až sa to v ňom napokon zlialo v osobitého spisovateľa. Veľmi málo sa hovorí o jeho vzdelaní, akoby ani sám nechcel, aby to ľudia o ňom vedeli. Jeho prózy boli natoľko inšpiratívne, že sa páčili nielen jeho čitateľom, ale aj ľuďom z iných profesií, najmä filmárom a divadelníkom. Akýkoľvek riadok akejkoľvek jeho knihy znie ako poctivý orchestrión, ktorý svoju melódiu vyludzuje v správnom tempe a vďaka tónom, plných rôznych poetizmov či slangových výrazov, môže zaplniť celú dušu čitateľa. Tento fakt nie je v prípade najprekladanejšieho českého autora vo svete len akýmsi vedľajším účinkom, ale priamo základným postojom. Pramení v skutočnosti, že v 40.rokoch Hrabal ako skrytý surrealista túžil po básnickej kariére.
„V rannom období sa pokladal za básnika. Akým by bol básnikom? O tom hádam nešpekulujme, buďme radi, že bol dobrým básnikom v próze.“
Peter Darovec
Autor:
Róbert Šedivý
Respondent:
Mgr. Peter Darovec, PhD.
Interpret:
Oldřich Kaiser & Ladislav Mrkvička
Hudobná dramaturgia:
Matej Haász
Zvuk:
Stanislav Kaclík
Bohumil Hrabal 2. časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
