Krešimir Baranovič
BARANOVIČ, Krešimir
dirigent, hudobný skladateľ
Dátum narodenia: 25. 7. 1894 Šibenik, Chorvátsko
Dátum úmrtia: 17. 9. 1975 Belehrad, Srbsko
Životopis
Študoval na Chorvátskom hudobnom inštitúte (1908 – 1912), potom Hudobnej akadémii vo Viedni (1912 – 1914) a v Berlíne (1921 – 1922).
Pôsobil ako dirigent opery a speváckeho zboru Lisinski v Zagrebe (1914 – 1927), neskôr ako dirigent opery v Belehrade (1927 – 1929) a baletnej skupiny Anny Pavlovovej (1928). Vykonával funkciu riaditeľa opery Chorvátskeho národného divadla (1929 – 1940). Aktívne bojoval proti fašizmu a v prvých rokoch vojny bol väzňom v tábore Stara Gradiška.
Dirigent Slovenského rozhlasu
Keď ho prepustili z väzenia, prišiel na Slovensko, kde dirigoval verejný koncert Slovenského rozhlasu. V Slovenskom rozhlase v Bratislave pôsobil ako dirigent v rokoch 1943 – 1945, dirigoval takmer všetky koncerty Slovenského rozhlasu, najmä diela slovenských autorov (J. L. Bella, J. Cikker, E. Suchoň, A. Moyzes), ale uvádzal aj vlastné skladby. Vysoko povzniesol umeleckú úroveň rozhlasového orchestra a mal veľkú zásluhu na rozvoji hudobného života v Bratislave.
Po odchode z rozhlasu bol krátko šéf opery a dirigent Slovenského národného divadla (1945 – 1946), naštudoval dva svoje balety Medovníkové srdce a Imbrek s nosom a tri opery, Smetanovu Predanú nevestu, Pucciniho Toscu a Mussorgského Borisa Godunova.
Po návrate do Juhoslávie pôsobil ako profesor hudobnej akadémie, dirigent opery a Srbskej štátnej filharmónie v Belehrade (1951 – 1961). Bol riadny člen Juhoslovanskej akadémie v Belehrade.
V Bratislave udržiaval priateľstvo s významnými umelcami, Alexandrom Moyzesom, Jánom Cikkerom, Eugenom Suchoňom, Jurajom Haluzickým, Jánom Smrekom, ktorý mu venoval báseň v zbierke Studňa My dvaja.
Skomponoval operu Turci idú a rad orchestrálnych skladieb a piesní.
Odporúčame
Prečo pyramída?
Retro noviny
