História

Alojz Čobej

ČOBEJ, Alojz

vedúci redakcie, autor

Dátum narodenia: 7.10.1935 Stropkov

Dátum úmrtia: 27.2.2020 Bratislava

Dcéra ČOBEJOVÁ, Eva – novinárka

Životopis

Absolvoval štúdium na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove (1957).

Pôvodne stredoškolský profesor slovenčiny a latinčiny na Gymnáziu v Banskej Bystrici (1957 – 1972). V Československom, resp. Slovenskom rozhlase štúdio Banská Bystrica pracoval v rokoch 1972 – 1990 ako vedúci literárno-dramatickej redakcie. Potom bol odborný lektor latinského jazyka na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici (1990 – 2000), od roku 2000 redaktor a režisér Rádia Lumen.

Mimoriadne plodný rozhlasový autor, napísal niekoľko stoviek rozhlasových relácií, rozhlasových hier (Ja musím byť zbojník, 1973, Dlhá cesta do Ľubochne, 1981; Baruška, 1982; Radostník, 1984; Anonymný podraz, 1984; Dezertér, 1985; Ženích pre Barborku, 1986; Skrat, 1987; Panenská veža, 1998; Prekliate husle, 2001), dramatizácií próz slovenskej i svetovej literatúry (Jégé: Alina Országhová, 1973; M. Kukučín: Na podkonickom bále, 1976; M. Kukučín: Dve cesty, 1978; A. Čakovskij: Snúbenica, 1987, A. P. Čechov: Konské priezvisko, 1988), rozhlasových poviedok (Vtedy na Vianoce, 1975; Posledná šanca, 1981; Budem Ti vravieť Šikoku, 1981; Štyri týždne leta, 1983; Najbohatší človek na svete, 1987), literárnych a dramatických pásiem (Moje sladké Horehronie, 1973; Banskobystrický hrad, 1987; Súbor pamiatok SNP v Banskej Bystrici, 1988; Stupne k životu, 1988; Japonské stretnutia I a II, obe 1989), humoristických scénok a p.

Napísal aj rozhlasové hry a pásma pre Rádio Lumen.

Zložil okolo 300 tanečných piesní a napísal veľa textov k populárnym piesňam. Spolupracoval s Orchestrom Juraja Velčovského, jeho piesne spievali Dušan Grúň, Jana Kociánová, Karol Duchoň, Eva Kostolányiová a Vlado Oravec.

Autor hier pre deti a muzikálov Na zelenej lúke (1974), Vláčik do rozprávky (1975), Princezná je smutná (1977), Pionierske leto (1978), Tajomstvo starej šperkovnice (1981), Snehuľka a sedem trpaslíkov (1982).

Publikoval básne, poviedky, bájky, aforizmy v slovenských novinách a časopisoch (Zornička, Ohník, Včielka, Roháč, Smer, Večer a p.).

Získal ceny na festivaloch populárnej hudby Oravské minisynkopy, Bystrické zvony.

V roku 2006 dostal ocenenie od rodného mesta Čestný občan Stropkova a v roku 2011 mu Konferencia biskupov Slovenska udelila Cenu Andreja Radlinského.