HISTÓRIA

Alojz Janeček

Alojz Janeček

JANEČEK, Alojz

zvukový majster

Dátum narodenia: 17. 3. 1934 Devínska Nová Ves, dnes časť Bratislavy

Dátum úmrtia: 20. 11. 2015 Bratislava

Životopis

Vyučil sa za rádiotechnika, neskôr absolvoval nižšiu priemyselnú školu elektrotechnickú (1968).

V Československom, resp. Slovenskom rozhlase pracoval v rokoch 1950 – 1994, z toho technik (1953 – 1957), majster zvuku (1957 – 1982), vedúci majster zvuku (1982 – 1994). V auguste 1968 sa zúčastnil na protiokupačnom rozhlasovom vysielaní.

Patril k špičkovým zvukovým majstrom svojej doby. Podieľal sa na realizácii asi 400 rozhlasových hier, spolupracoval často s režisérom Dušanom Zimenom.

Okrem toho sa podieľal na nahrávaní chvíľok poézie, čítaní prózy, zábavných relácií, kabaretov, literárnych a umelecko-publicistických pásiem, stereonahrávok, rozhlasových hier, dramatizácií, adaptácií divadelných hier.

Za svoju tvorbu získal mnoho ocenení, Hlavná cena na Festivale pôvodných slovenských rozhlasových hier (1969 -- za hru Emila Kočiša: Záhadný rýchlik; 1971 -- za hru Ivana Bukovčana: Takmer božský omyl, 1981 -- za hru Ernesta Štrica: Cudzí človek).

Ako zvukový majster sa podieľal na nahrávaní týchto relácií: Edmond Rostand: Cyrano z Bergeracu. Adaptácia divadelnej hry (1960), Max Frisch: Don Juan alebo Lásku ku geometrii. Adaptácia divadelnej hry (1963), Osvald Záhradník: Spoločenská záruka. Rozhlasová hra (1980), Jozef Heriban: HAN – 82. Rozhlasová hra (1982), Michail Šolochov: Tichý Don. Dramatizácia prózy (1987).