Životopis

Zmaturoval na učiteľskom ústave v Užhorode (1925), neskôr študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej Univerzity (1946 – 1948), štúdium ukončil na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Prešove (1959).

Pôvodne učiteľ na ľudových školách v Likicaroch (1925 – 1926) a v Užhorode (1928 – 1930), potom odborný učiteľ na referáte Ministerstve školstva a národnej osvety pre Podkarpatskú Rus v Užhorode (1930 – 1934).

Bol zakladateľom rozhlasového vysielania na Slovensku v ukrajinskom jazyku. V Radiojournale, v Slovenskom, resp. Československom rozhlase pracoval v rokoch 1934 – 1977, z toho referent ukrajinského vysielania košickej pobočky Radiojournalu (1934 – 1938), potom bol referent ukrajinského vysielania v Prahe, po rozpade Česko-Slovenska vykonával funkciu správcu budovy Slovenského rozhlasu v Bratislave a zároveň pracoval v ukrajinskom vysielaní (1939 – 1945). Po vojne bol vedúci ukrajinského vysielania v Bratislave (1945 – 1948) a v Prešove (1948 – 1960), potom redaktor a dramaturg ukrajinského vysielania (1960 – 1977).

Patril k výrazným osobnostiam rozhlasového vysielania pre ukrajinskú menšinu na Slovensku, ako autor a interpret výrazne ovplyvnil vysielanie v ukrajinskom jazyku, písal spravodajské, publicistické i umelecké príspevky, bol tvorcom rozhlasových literárnych pásiem, dramatizácií, reportáží najmä z poľnohospodárskych prác, folklórnych slávností. Podieľal sa na tvorbe relácií a cyklov Slovo našich poslucháčov, Putovanie kmotrovcov, Z ľudovej klenotnice, Dedina hrá, spieva a dumu dumá.

Autor biografických pásiem, najmä z ukrajinskej, ruskej i českej histórie:V. I. Lenin (1954), A. Duchnovič (1954), Puškin (1959), Jan Hus (1965), Karel J. Erben (1965), T. H. Ševčenko (1966), I. Franko (1966), zdramatizoval mnoho ľudových rozprávok a napísal rozhlasovú hru Sen kňazja Svjatoslava (1970).

Nositeľ štátneho vyznamenania Za zásluhy o výstavbu (1968)