Životopis

Študoval na Českom vysokom učení českom a na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (1933 – 1938).

Za Slovenského štátu bol suplujúcim profesorom kreslenia a maľovania na gymnáziu v Turčianskom Svätom Martine (1938 - 1939), za protifašistickú činnosť bol prepustený a krátko väznený v Ilave (1939).

Pracoval ako hlásateľ Slovenského rozhlasu v Bratislave a zároveň robil grafickú úpravu programového časopisu Slovenský rozhlas (1940 – 1944), bol pre ilegálnu činnosť prepustený (robil úmyselné brepty). Počas Slovenského národného povstania bol zástupca vedúceho Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici. Z Donovál prečítal poslednú výzvu v noci z 27. na 28. októbra generála Viesta, boli to aj posledné slová, ktoré odzneli v Slobodnom slovenskom vysielači: „Veliteľstvo Čs. armády oznamuje, že boj za slobodu Slovenska a Čs. republiky sa vedie ďalej a bude pokračovať až do víťazného konca. Pravidelné situačné správy nebudú viac vysielané.“

Zážitky z Povstania a z väzenia zachytil na kresbách a v sérii grafických listov.

Po vojne pracoval v rozličných funkciách: vedúci odboru na Povereníctve informácií (1945 – 1951), tajomník Zväzu slovenských výtvarných umelcov (1951 – 1952), predseda správy družstva slovenských výtvarných umelcov Tvar (1953 – 1954), v slobodnom povolaní (1954 – 1958), šéfredaktor satirického časopisu Roháč (1958 – 1970), v ktorom uverejnil mnohé karikatúry. Prispieval aj do Nového slova a Predvoja.

Autor prvého výtvarného návrhu typografického písma na Slovensku, viacerých návrhov na čs. poštové známky. Bol spoluautorom československého štátneho znaku (1960).

Preložil niekoľko kníh: Fridrich Engels: Podiel práce na poľudštení opice (1949), Karl Marx: Námezdná práca a kapitál (1951).

Vyznamenaný Radom SNP I. triedy (1945), laureát Štátnej ceny (1948), nositeľ vyznamenaní Za vynikajúcu prácu (1959), Za zásluhy o výstavbu (1968).