Počas normalizácie ju prepustili

Od roku 1964 pracovala ako redaktorka v Československom rozhlase v Bratislave v Hlavnej redakcii vysielania pre deti a mládež. Autorsky pripravovala a moderovala reláciu SOMZAFÓR (Sobotný magazín zábavných foriem) a hudobné programy pre deti.

V období normalizácie ju z politických dôvodov prepustili (1972), bola redaktorkou programového časopisu Rozhlas (do roku 1977), neskôr znovu pracovala v rozhlase v Redakcii vysielania pre hlavné mesto Bratislava (1977 – 1988). Aj po odchode do dôchodku autorsky spolupracovala s rozhlasom.

Je autorka mnohých literárnych pásiem a niekoľkých rozhlasových hier:

• Symfónia v „haf dur“ (1974)
• Obžalovaný, nalejte nám čistého vína (1974)
• Danka-Vranka (1975), 
• Bocianí pahorok (1976)
• Cirkus ide (1977), 
• Yetti sa pätí (1979)
• Horúce linky (1980)
• Na rozhraní (1983)
• Ako si nezabiť sestru (1984)
• rozhlasový muzikál Lalalila (1985)

Napísala knihy pre deti Psi, vlci, vtáci a iné výnimočné zvieratá (1973), Aká bola dávna škola (1979), básnickú zbierku Ochrana domu (2004) a zbierku próz Poviedky z rádia, telefónu a mobilu (2004).

Autobiografia o tragickom úteku

Nevydarený a tragický útek za hranice i väznenie opísala v autobiografickej knihe Pod basovým kľúčom (2010). O neúspešnom úteku B. Wallnerovej a jej rodiny napísal Slavo Kalný kapitolu v knihe Drámy na hraniciach (2004).

S Kvetou Slobodníkovou z ruštiny preložila knihy pre deti Zlatý kľúčik alebo Buratinove príhody (1975), Zlatý kantár. Mongolské rozprávky (1976).

Písala aj texty k populárnym piesňam, spolupracovala s hudobnými skladateľmi.