Životopis

Študoval dejiny umenia a filozofiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (1945 – 1946, nedokončil).

Pracoval ako vedúci reportážneho oddelenia Slovenského rozhlasu v Bratislave (1947) a Československého rozhlasu v Prahe ako redaktor krajanského vysielania pre Slovákov a šéfredaktor (1946 a 1948 – 1953).

Po odchode z rozhlasu pôsobil ako slobodný novinár (1953 – 1954), redaktor novovzniknutej Československej televízie (1955 – 1966) a reportér denníka Smena (1955 – 1966).

Autor približne 1200 rozhlasových reportáží. Reportoval vtedajšie významné politické udalosti (pohreb Klementa Gottwalda), športové podujatia (Zimné olympijské hry v Oslo a Letné olympijské hry v Helsinkách 1952 -- reportoval víťazný beh Emila Zátopka). Traduje sa o ňom niekoľko vtipných historiek, napr. bol autorom fiktívnej reportáže z bane, ktorú nahral v parku na lavičke, ako vynikajúci imitátor hlasom premiéra Antonína Zápotockého telefonicky zvolal zasadnutie československej vlády.

Príležitostne účinkoval v rozhlasových hrách (Mladé letá, 1956).

Slavo Kalný o ňom napísal dramatické pásmo Šéfreportér (2005) a venoval mu kapitolu v spomienkovej knihe Páni novinári (2004).

Reportoval víťazný beh Emila Zátopka v maratóne

Posmrtne vyšla jeho kniha Reportáže (1968).