História

Dezider Kardoš

KARDOŠ, Dezider

redaktor, šéfredaktor, hudobný skladateľ

Dátum narodenia: 23. 12. 1914 Nadlice, okr. Partizánske

Dátum úmrtia: 18. 3. 1991 Bratislava

Dcéra KARDOŠOVÁ, Daniela – klaviristka (1945)

Životopis

Študoval kompozíciu na Hudobno-dramatickej akadémii v Bratislave (prof. A. Moyzesa, 1933 – 1937), súčasne navštevoval prednášky z hudobnej vedy, estetiky a dejín umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Študoval na Majstrovskej škole Štátneho konzervatória v Prahe (V. Novák, 1937 – 1939), prof. (1968).

V Slovenskom, resp. v Československom rozhlase pracoval v rokoch 1939 – 1951. Najprv bol referentom hudobného oddelenia rozhlasu v Prešove (1939 – 1945), potom bol šéfom hudobného odboru rozhlasu v Košiciach (1945 – 1950) a vedúci odboru ľudovej umeleckej tvorivosti Čs. rozhlasu v Bratislave v Bratislave (1951). V tomto období sa zaoberal predovšetkým štúdiom a úpravami východoslovenských ľudových piesní.

Bol umelecký riaditeľ Slovenskej filharmónie v Bratislave (1952 – 1954) a predseda Zväzu slovenských skladateľov (1955 – 1963). Ako pedagóg pôsobil na Vysokej škole múzických umení (1963 – 1984), z toho 1971 – 1974 prorektor. K jeho žiakom patria R. Berger, H. Domanský, P. Martinček, F. Poul a i.

Tvorca rozsiahleho hudobného diela: 7 symfónií (1942, 1955, 1961, 1962, 1964, 1974, 1984), najznámejšia je tretia, komornej hudby, upravoval ľudové piesne pre SĽUK, autor hudby k dokumentárnym filmom. Zložil scénickú hudbu k rozhlasovej hre Ján Skalka: Pomätená (1945). Nositeľ Štátnej ceny (1954), Štátnej ceny Klementa Gottwalda (1958, 1978), Ceny Jána Levoslava Bellu (1964), Štátnej ceny SSR (1971), Ceny Zväzu slovenských skladateľov (1974), Radu práce (1984), zapísaný do Zlatej knihy SOZA (2005, in memoriam).

Zaslúžilý umelec (1964), národný umelec (1975). Podľa neho sú pomenované súkromné konzervatóriá v Prešove a Topoľčanoch.