HISTÓRIA

Životopis

Absolvoval štúdium na Pedagogickej akadémii v Bratislave.

Pôvodne učiteľ v Michalovciach.

V roku 1946 nastúpil ako hlásateľ do Československého rozhlasu v Košiciach, odkiaľ po jedenástich rokoch prešiel do bratislavského rozhlasu. Tu pôsobil tiež ako hlásateľ, neskôr ako vedúci hlásateľov. Ako hlásateľ, ale aj ako vychovávateľ mladých pracovníkov rozhlasu sa zaslúžil o vysokú jazykovú kvalitu vysielania. Jeho prejav sa vyznačoval kultivovanou výslovnosťou na vysokej úrovni.

V roku 1962 sa stal aj redaktorom Jazykovej poradne a pri jej príprave spolupracoval s Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra. Rozhlasovým poslucháčom odpovedal na aktuálne jazykové problémy a svojím nevtieravým, kultivovaným spôsobom podával poučenia, rady, informácie a dakedy aj dosť zložité výklady z otázok jazykovej kultúry, zo slovenskej gramatiky, z lexiky, zo štylistiky, z pravopisu aj z výslovnosti.

Účinkoval v literárnych a dokumentárnych pásmach, vytvoril aj niekoľko epizódnych postáv v rozhlasových hrách (Heda Zinnerová: Pekelný kruh, 1955; Ivan Stodola: Bačova žena, 1957, Stanislav Valentín: Šelma lišiak, 1964; Veronika Vrbková: Zvedavé balóniky, 1968; Stanislav Grochowiak: Mesiac, 1972; Štefan Šmihla: I-EM, 1983), v rozhlasových pásmach (Cesty, 1969) i v televíznych inscenáciách (Teheránska konferencia 1943, Jaltská konferencia 1945, obe 1975).