HISTÓRIA

Dušan Zimen

Dušan Zimen

ZIMEN, Dušan

režisér, šéfrežisér

Dátum narodenia: 21. 9. 1930 Ostrava, Česká republika

Dátum úmrtia: 29. 9. 1996 Bratislava

Dcéra ZIMENOVÁ, Zuzana – rozhlasová redaktorka, politička (1965)

Životopis

Absolvoval štúdium slovenčiny a angličtiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1953) a štúdium na Štátnom konzervatóriu v Bratislave.


Život spätý s rozhlasom

V Slovenskom rozhlase ešte ako dieťa účinkoval v školskom vysielaní a vytvoril chlapčenské úlohy v niektorých rozhlasových hrách (1940 – 1945).

V Československom rozhlase začal pracovať už počas vysokoškolského štúdia (od 1950) a pôsobil v ňom až do odchodu do dôchodku v roku 1990, ako režisér slovesno-dramatických programov (1950 – 1962), potom šéfrežisér Slovesnoumeleckej realizácie (1962 – 1990).

Bol všestranný režisér, režíroval pôvodné rozhlasové hry (Peter Sever, J. Solovič, Š. Timko, M. Procházka, J. Johanides, Ľ. Smrčok, K. Jančošek, E. Štric, J. Buchanec) i rozhlasové hry popredných svetových dramatikov (S. Beckett), rozhlasové dramatizácie (M. Šolochov, H. Sienkiewicz, J. Iwaszkiewicz, E. Zola) i rozhlasové úpravy divadelných hier (Š. Králik, E. Rostand, E. Albee, J. Giraudoux, J. Solovič). Pohostinsky režíroval aj v pražskom rozhlase i v zahraničí (Berlín, Budapešť, Záhreb, Skopje). Príležitostne vystupoval ako herec v rozhlasových hrách a stvárnil epizodické postavy v televíznych filmoch Marína Havranová (1964), Tisíc podpisov za obžalovaného (1964), Pol deci koňaku (1965).


Ocenenia

Získal mnoho rozhlasových ocenení: Hlavná cena na festivale pôvodnej rozhlasovej hry za réžiu hry Ivana Bukovčana Takmer božský omyl (1971) a za réžiu hry Ernesta Štrica Cudzí človek (1981).

Za rozhlasovú tvorbu bol ocenený titulom zaslúžilý umelec (1981).


Z významných réžií

František Hečko: Drevená dedina (dramatizácia románu, 1953), Štefan Králik: Trasovisko (úprava divadelnej hry, 1954), Ľubomír Smrčok: Keď chlebom vonia zem (pôvodná rozhlasová hra, 1957), Štefan Králik: Hra bez lásky (úprava divadelnej hry, 1958), Peter Sever: Vrátený život (pôvodná rozhlasová hra, 1959), Peter Sever: Jeden príbeh (pôvodná rozhlasová hra, 1959), Štefan Králik: Buky podpolianske (úprava divadelnej hry, 1959), Edmond Rostand: Cyrano z Bergeracu (úprava divadelnej hry, 1959), Karol Jančošek: Priehrady (pôvodná rozhlasová hra, 1960), Erich Kästner: Lujza a Lotka (dramatizácia prózy, 1960), Miro Procházka: Príbeh o svetle v temnotách (pôvodná rozhlasová hra, 1961), Peter Sever: Hrdinovia dneška (pôvodná rozhlasová hra, 1961), Ján Solovič: Ruky pre Luciu (pôvodná rozhlasová hra, 1962), Jozef Buchanec: Buď spokojná, zem (pôvodná rozhlasová hra, 1962), Jean Giraudoux: Trójska vojna nebude (úprava divadelnej hry, 1962), Edward Albee: Smrť Bessie Smithovej (úprava divadelnej hry, 1965), Šebo Timko: Lekárovo srdce (pôvodná rozhlasová hra, 1970), Ján Solovič: Strašne ošemetná situácia (úprava divadelnej hry, 1971), Ján Solovič: Strašně ošemetní situace (úprava divadelnej hry, 1972, v Prahe), Henryk Sienkiewicz: Križiaci I – III (dramatizácia prózy, 1972), Juraj Váh: Akcia Ametyst (pôvodná rozhlasová hra, 1976), Peter Sever: Potlesk (pôvodná rozhlasová hra, 1977), Juraj Váh: Vodovod (pôvodná rozhlasová hra, 1980), Ján Johanides: Balada o vkladnej knižke (dramatizácia prózy, 1981), Edmond de Goncourt a Jules de Goncourt: Slečna Renée (dramatizácia románu, 1983), Andrej Tarkovskij a Andrej Končalovskij: Andrej Rubľov (1983), Ján Solovič: Zvon bez veže (úprava divadelnej hry, 1985), Peter Sever: Falošne (pôvodná rozhlasová hra, 1985), Michail Šolochov: Tichý Don I – IV (dramatizácia románu, 1987).