Priekopník rozhlasového dokumentu

Neskôr ako redaktor Redakcie umeleckodokumentárnej publicistiky (1974 – 1990) patril medzi priekopníkov rozhlasového dokumentu (vtedy nazývaného fíčer), významnou mierou sa zaslúžil o jeho vznik a etablovanie. Uprednostňoval nanajvýš aktuálne problémy, v ktorých upozorňoval na rozpor medzi oficiálne hlásanými morálnymi hodnotami a skutočnosťou. Prejavil sa aj ako výrazný experimentátor v tomto žánri, keď odvysielal ojedinelé umelecko-publicistické pásmo Ticho, a v médiu, ktoré je postavené výlučne na zvuku, dokázal priblížiť osud dvoch hluchonemých manželov a ich malého dieťaťa. Zaujali aj ďalšie jeho rozhlasové dokumenty Taká obyčajná operácie (1975), Malý a veľký denník vojny a Svadba nebola (oba 1980), Živé slovo dokumentov (1983), Nepodpílime si štíty tatranské (1985), Čo vlastne dávame deťom (1986), Aké máte svedomie (1987), Ani dve cesty nie sú rovnaké (1989, o sestrách Vášáryových), Neodolateľná chuť moci (2003, o L. Mňačkovi), Veľký a malý denník komunizmu 1.a 2. časť (2005).

Bol mnohostranným autorom, písal aj rozhlasové hry (Dovidenia, Ján, 1979), rozhlasové poviedky, literárne pásma i stereokompozície. Dlhodobo pripravoval cyklickú reláciu Kniha pre vás, v ktorej formou literárneho kvízu príťažlivo približoval najnovšiu knižnú produkciu slovenských vydavateľstiev v oblasti umeleckej literatúry.

Vo funkcii programového námestníka

Po roku 1990 pôsobil ako programový námestník Slovenského rozhlasu, zaslúžil sa o transformáciu rozhlasu z ideologickej inštitúcie riadenej ÚV KSS na inštitúciu verejnoprávnu. V tom čase aj autorsky pripravoval a moderoval relácie Nočné dialógy a Rádiorevue. Vo februári 1994 rezignoval, pracoval v Kancelárii prezidenta ako vedúci oddelenia vnútornej politiky (1994 – 1997), neskôr bol zástupca šéfredaktora časopisu Parlamentný kuriér.

Výraznú stopu zanechal Ernest Weidler aj v umeleckom prednese. Pravidelne sa zúčastňoval ako porotca na súťaži mladých recitátorov Hviezdoslavov Kubín, na ktorej získali prvé skúsenosti neskoršie veľké osobnosti slovenského interpretačného umenia. O umeleckom prednese napísal aj niekoľko teoretických článkov.

Ocenenia

Jeho talent a výnimočná tvorba bola niekoľkokrát ocenená v súťažiach ako Rozhlasová žatva a p. Získal viacero ocenení: Zlatý mikrofón Československého rozhlasu (1989), Cena Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti rozhlasovej tvorby (2008), nominácia na cenu Slovenského syndikátu novinárov za celoživotné dielo v oblasti žurnalistiky (2012).

O jeho rozhlasovej tvorbe pripravil Emil Benčík relácie Ľudia, fakty, udalosti (2001) a Takí sú rozhlasáci (2006).

Je autorom knihy Oliver a Eňa na dereši (1999).